Návrh

 

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z ……………. 2008,

ktorým sa ustanovujú požiadavky na aerosólové rozprašovače

 

 

Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky nariaďuje:

 

• 1

 

Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“) sa vzťahuje na aerosólové rozprašovače, ktorých objem nádob je v rozsahu

1. od 50 ml do 1000 ml u kovových aerosólových rozprašovačov,
2. do 150 ml u sklenených aerosólových rozprašovačov s nechránenými sklenenými obalmi vrátane plastových aerosólových rozprašovačov, ktoré sa považujú za rozprašovače s obalmi z nechráneného skla,
3. do 220 ml u sklenených aerosólových rozprašovačov s trvalým ochranným povlakom vrátane plastových aerosólových rozprašovačov, ktoré sa považujú za rozprašovače s obalmi z chráneného skla.

§ 2

 

Aerosólový rozprašovač je obal, ktorý nie je určený pre opätovné použitie, vyrobený z kovu, skla alebo plastu a obsahujúci plyn stlačený, skvapalnený alebo rozpustený pod tlakom s kvapalinou, pastou alebo práškom alebo bez nich, a ktorý je opatrený vypúšťacím zariadením umožňujúcim, aby bol obsah vypustený ako tuhé alebo kvapalné častice               v suspenzii v plyne, ako pena, pasta alebo prášok alebo v kvapalnom stave.

§ 3

 

Osoba, ktorá uvádza aerosólový rozprašovač na trh[1]⁾, tento označí symbolom „3“ (obrátený epsilon) až potom, čo tento vyrobí a vyskúša, podľa požiadaviek uvedených v prílohe č. 1; iné označenie ako symbol obrátený epsilon sa nesmie použiť.

§ 4

 

Bez toho, aby sa to dotklo požiadaviek podľa osobitného predpisu[2]⁾ musia byť na každom obale aerosólového rozprašovača, a tam, kde to nie je možné vzhľadom k jeho malým rozmerom (najväčší obsah 150 ml alebo menej), na štítku k nemu pripevnenom viditeľnými, čitateľnými a neodstrániteľnými písmenami v štátnom jazyku[3]⁾ tieto údaje:

1. identifikácia osoby, ktorá uvádza aerosólový rozprašovač na trh¹⁾ (meno a adresa alebo obchodná známka osoby zodpovednej za uvedenie aerosólového rozprašovača na trh),
2. symbol „3“ (obrátený epsilon), potvrdzujúci splnenie požiadaviek tohto nariadenia,
3. kódové označenie umožňujúce identifikáciu šarže plnenia,
4. údaje uvedené v bode 2.2. a 2.3. prílohy č. 1,
5. čistý obsah v hmotnostných alebo objemových jednotkách.

 

 

• 5

 

Kontrolné orgány[4]⁾ nesmú z dôvodov týkajúcich sa požiadaviek určených v tomto nariadení vlády a jeho prílohe č. 1 odmietnuť, obmedziť alebo zakázať uvádzanie na trh akéhokoľvek aerosólového rozprašovača, ktorý spĺňa požiadavky tohto nariadenia a jeho prílohy.

 

• 6

 

(1) Ak kontrolný orgán⁴⁾ zistí, že jeden alebo viac aerosólových rozprašovačov, napriek tomu, že spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, predstavujú nebezpečenstvo pre bezpečnosť alebo zdravie ľudí, tento aerosólový rozprašovač dodá na kontrolu akreditovanej osobe[5]⁾. Akreditovaná osoba aerosólový rozprašovač posúdi podľa prílohy č. 1 a písomý posudok postúpi kontrolnému orgánu spolu s návrhmi na ďalší postup pri nakladaní s aerosólovými rozprašovačmi. Kontrolný orgán môže dočasne zakázať predaj aerosólového rozprašovača. O tejto skutočnosti do 48 hodín upovedomí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ostatné členské štáty Európskej únie a Európsku komisiu a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

 

(2) Kontrolný orgán⁴⁾, ktorý prijal opatrenie podľa odseku 1, môže ponechať tieto opatrenia v platnosti do doby, kedy Európska komisia alebo Európska Rada nerozhodne o prijatých opatreniach kontrolného orgánu.

 

• 7

 

Požiadavky ustanovené týmto nariadením vlády sa neuplatnia na aerosólové rozprašovače, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v niektorom členskom štáte Európskej únie alebo boli uvedené na trh v súlade s právom niektorého zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru.

 

• 8

 

Týmto nariadením vlády sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe č. 2.

§ 9

Zrušovacie ustanovenia

 

Zrušuje sa:

 

Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 330/2001 Z. z. podrobnosti o požiadavkách na aerosólové rozprašovače.

§ 10

Účinnosť

 

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 29. apríla 2010.

 

 

Príloha č. 1

k nariadeniu vlády č. …/2008 Z.z.

 

1. Technické údaje o aerosólových rozprašovačoch
   • Tlakmi sa rozumejú vnútorné tlaky (pretlaky) vyjadrené v megapascaloch (ďalej len „Mpa“).
   • Skúšobný pretlak je tlak, ktorému sa prázdny obal aerosólového rozprašovača vystaví počas 25 sekúnd, bez toho, aby sa vyskytli netesnosti alebo, aby kovové alebo plastové obaly vykazovali viditeľné alebo trvalé deformácie, s výnimkou prípustných deformácií, ktoré sú uvedené v bode 6.1.1.2.
   • Tlakom prasknutia sa rozumie minimálny pretlak, pri ktorom obal aerosólového rozprašovača praskne alebo sa roztrhne.
   • Celkový objem je objem, pri ktorom je otvorený obal aerosólového rozprašovača naplnený až po okraj otvoru v mililitroch.
   • Čistý objem je objem uzavretého a naplneného obalu aerosólového rozprašovača v mililitroch.
   • Objem kvapalnej fázy je objem, ktorý zaberá v uzavretom a naplnenom aerosólovom rozprašovači neplynná fáza.
   • Skúšobné podmienky sú hodnoty merané pri 20oC (+/-5oC), pri hydraulicky vytvorených skúšobných tlakoch a tlakoch prasknutia.
   • Horľavé zložky

Obsah aerosólov sa považuje za horľavý, ak obsahuje niektorú zo zložiek, ktorá je klasifikovaná ako horľavá:

1. horľavá kvapalina je kvapalina, ktorej teplota vznietenia neprevyšuje 93oC,
2. horľavá tuhá látka je tuhá látka alebo zmes, ktorá je ľahko zápalná alebo môže spôsobiť zapálenie alebo k nemu prispieť v dôsledku trenia. Ľahko zápalné tuhé látky sú práškové, zrnkové alebo pastové látky alebo zmesi, ktoré sú nebezpečné, ak sa môžu ľahko zapáliť už pri krátkom kontakte so zápalným zdrojom, ako napríklad horiaca zápalka, a plameň sa následne rýchlo šíri,
3. horľavý plyn je plyn alebo plynná zmes s hranicou horľavosti na vzduchu pri teplote 20oC a štandardnom tlaku 1,013 bar.

Toto vymedzenie sa nevzťahuje na samozápalné, samozahrievacie alebo s vodou reagujúce látky a zmesi, ktoré nikdy nesmú byť zložkami obsahu aerosólov.

1.9.   Horľavé aerosóly

Na účely tohto nariadenia vlády sa aerosól považuje za nehorľavý, horľavý alebo mimoriadne horľavý podľa jeho chemického spalného tepla a hmotnostného obsahu horľavých zložiek takto:

1. aerosól sa klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak obsahuje 85 % alebo viac horľavých zložiek a chemické spalné teplo sa rovná alebo prevyšuje 30 kJ/g;
2. aerosól sa klasifikuje ako nehorľavý, ak obsahuje 1 % alebo menej horľavých zložiek a chemické spalné teplo je nižšie ako 20 kJ/g;
3. všetky ostatné aerosóly sa podrobia nasledovným postupom klasifikácie horľavosti alebo sa klasifikujú ako mimoriadne horľavé. Skúška zápalnej vzdialenosti, skúška zapálenia v uzavretom priestore a skúška horľavosti peny musia byť v súlade s bodom 6.3.

1.9.1.   Horľavé sprejové aerosóly

V prípade sprejových aerosólov sa klasifikácia vykoná s prihliadnutím na chemické spalné teplo a výsledky skúšky zápalnej vzdialenosti takto:

1. ak je chemické spalné teplo nižšie ako 20 kJ/g:
   • aerosól sa klasifikuje ako horľavý, ak zapálenie nastane vo vzdialenosti rovnej alebo väčšej ako 15 cm, ale menšej ako 75 cm,
   • aerosól sa klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak zapálenie nastane vo vzdialenosti 75 cm alebo viac,
   • ak zapálenie pri skúške zápalnej vzdialenosti nenastane, vykoná sa skúška zapálenia v uzavretom priestore a v tomto prípade sa aerosól klasifikuje ako horľavý, ak je časový ekvivalent nižší alebo rovný 300 s/m3 alebo ak je zápalná hustota menšia alebo rovná 300 g/m3. V opačnom prípade sa aerosól klasifikuje ako nehorľavý,
2. ak sa chemické spalné teplo rovná alebo prevyšuje 20 kJ/g, tak sa aerosól klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak zapálenie nastane vo vzdialenosti 75 cm alebo viac. V opačnom prípade sa aerosól klasifikuje ako horľavý.

1.9.2.   Horľavé penové aerosóly

V prípade penových aerosólov sa klasifikácia vykoná na základe výsledkov skúšky horľavosti peny.

1. Aerosólový výrobok sa klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak:
   • výška plameňa je 20 cm alebo viac a plameň horí 2 s alebo dlhšie, alebo
   • výška plameňa je 4 cm alebo viac a plameň horí 7 s alebo dlhšie,

1. b) aerosólový výrobok, ktorý nespĺňa kritériá podľa písmena a), sa klasifikuje ako horľavý, ak výška plameňa je 4 cm alebo viac a plameň horí 2 s alebo dlhšie.“

1.10.    Chemické spalné teplo

Chemické spalné teplo DH_c sa stanoví:

86. podľa uznávaných technologických pravidiel uvedených napríklad v normách, ako sú ASTM D 240, ISO 13943 86.1 až 86.3 a NFPA 30B alebo uznávanej vedeckej literatúre, alebo
87. využitím nasledujúcej metódy výpočtu:

Chemické spalné teplo (DH_c), v kilojouloch na gram (kJ/g), možno vypočítať ako súčin teoretického spalného tepla (DH_comb) a účinnosti spaľovania, ktorá je zvyčajne menšia ako 1,0 (bežná účinnosť spaľovania je 0,95 alebo 95 %).

Pri zložených aerosólových zmesiach je chemické spalné teplo súčtom vážených hodnôt spalného tepla jednotlivých zložiek:

 

n

[w_i % x DH_c(i)]

i

 

kde:

DH_c     = chemické spalné teplo (kJ/g) výrobku,

wi%   = hmotnostný podiel zložky i vo výrobku,

DH_c(i) = špecifické spalné teplo (kJ/g) zložky i vo výrobku.

 

Osoba zodpovedná za uvedenie aerosólového rozprašovača na trh musí opísať metódu použitú na stanovenie chemického spalného tepla v dokumente, ktorý bude dostupný v slovenskom jazyku na adrese uvedenej na označení v súlade s § 5 ods. 1 písm. a), ak sa chemické spalné teplo využíva ako parameter na posúdenie horľavosti aerosólov v zmysle ustanovení tohto nariadenia.

2. Všeobecné ustanovenia

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia tejto prílohy o požiadavkách na riziko súvisiace s horľavosťou a tlakom, osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh je povinná vykonať analýzu rizík s cieľom určiť také riziká, ktoré sa vzťahujú na jej aerosólový rozprašovač. Podľa potreby táto analýza obsahuje aj posúdenie rizík vyplývajúcich z vdýchnutia spreju vypusteného aerosólovým rozprašovačom v bežných alebo primerane predvídateľných podmienkach používania s prihliadnutím na veľkostné rozloženie kvapôčok v spojení s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami obsahu. Táto osoba potom musí výrobok navrhnúť, vyrobiť a vyskúšať a podľa potreby vypracovať osobitné oznámenia týkajúce sa jeho používania na základe tejto analýzy.

• Konštrukcia a vybavenie
  • Naplnený aerosólový rozprašovač musí byť vyrobený tak, že za bežných podmienok použitia a skladovania vyhovuje ustanoveniam tejto prílohy.
  • Ventil musí umožňovať skutočne hermetické uzavretie za bežných prepravných a skladovacích podmienok a musí byť chránený proti neúmyselnému otvoreniu a akémukoľvek poškodeniu napríklad ochranným klobúčikom.
  • Nesmie existovať žiadna možnosť, že bude znížená mechanická odolnosť aerosólového rozprašovača pôsobením látok v ňom obsiahnutých, a to ani pri dlhodobom skladovaní.
• Nápisy

Aerosólový rozprašovač musí byť viditeľne a čitateľne označený údajmi:

1. „Obal pod tlakom: Chráňte pred slnečným žiarením a nevystavujte teplotám nad 50°C. Neprepichujte a nespaľujte ani po použití“,
2. ak je aerosól klasifikovaný ako „horľavý“ alebo „mimoriadne horľavý“ podľa kritérií ustanovených v bode 1.9:
3. výstražný symbol plameňa v súlade so vzorom uvedeným v osobitnom predpise[6]),
4. označenie „horľavý“ alebo „mimoriadne horľavý“ podľa toho, či je aerosól klasifikovaný ako „horľavý“ alebo „mimoriadne horľavý“,
5. „Horľavé“ alebo výstražný symbol voľného plameňa, ak náplň obsahuje viac ako 45% hmotnosti alebo viac ako 250 g horľavých zložiek.

2.3. Bez ohľadu na osobitný predpis[7]) vzťahujúci sa na klasifikáciu, balenie a označovanie nebezpečných látok a prípravkov etiketami, najmä ak ide o nebezpečenstvo pre zdravie a životné prostredie, akýkoľvek aerosólový dávkovač musí byť viditeľne a nezmazateľne označený:

1. bez ohľadu na obsah ďalšie varovania, ktorými sa spotrebitelia upozornia na osobitné nebezpečenstvá výrobku. Ak sú k aerosólovému rozprašovaču priložené samostatné pokyny na používanie, musia aj tieto pokyny obsahovať uvedené varovania,
2. ak je aerosól klasifikovaný ako „horľavý“ alebo „mimoriadne horľavý“ podľa kritérií ustanovených v bode 1.9, tieto upozornenia:
   1. bezpečnostné formulácie S2 a S16 ustanovené v osobitnom predpise[8]),
   2. „Nestriekajte do ohňa alebo na žeravé predmety“.

2.4.      Objem kvapalnej fázy

Objem kvapalnej fázy pri teplote 50 °C nesmie presiahnuť 90 % čistej kapacity.

Podmienky pre kovové aerosólové rozprašovače

3.1. Obsah

Celkový obsah nádob nesmie presahovať 1000 ml.

3.1.1. Skúšobný tlak pre obaly plnené pri tlaku

1. nižšom ako 0,6 až 0,7 MPa a pri teplote 50 oC musí byť skúšobný tlak rovný najmenej 1,0 MPa,
2. rovnom alebo vyššom ako 0,6 až 0,7 MP a pri teplote 50 oC musí byť skúšobný tlak o 50 % vyšší ako vnútorný tlak pri teplote 50 o

3.1.2.   Plnenie

Pri teplote 50 °C nesmie tlak v aerosólovom rozprašovači presiahnuť hodnotu 12 MPa.

Ak však aerosól neobsahuje plyn alebo plynnú zmes s hranicou horľavosti na vzduchu pri teplote 20 °C a štandardnom tlaku 0,1013 MPa, tak maximálny povolený tlak pri teplote 50 °C je 1,32 MPa.

Podmienky pre sklenené aerosólové rozprašovače

• Obaly s plastovým opláštením alebo trvalo chránené
  • Objem

Celková objemová kapacita týchto obalov nesmie byť väčšia ako 220 ml.

• Ochranný povlak

Ochranný povlak musí pozostávať z plastov alebo iných vhodných látok a má vylúčiť nebezpečenstvo vymrštenia úlomkov skla pri neúmyselnom rozbití obalu a musí byť vyhotovený tak, že nebudú vymrštené žiadne úlomky skla, ak na 20 oC zohriatý a naplnený aerosólový rozprašovač padne z výšky 1,8 m na betónovú podlahu.

• Skúšobný tlak pre obaly používaná na plnenie

1. stlačeným alebo rozpusteným plynom musia odolať skúšobnému tlaku o veľkosti minimálne 1,2 MPa,
2. skvapalneným plynom musia odolať skúšobnému tlaku minimálne 1,0 MPa.
   • Plnenie

Aerosólové rozprašovače, ktoré sú plnené

1. stlačeným plynom, nesmú byť pri teplote 50 oC vystavené tlaku, ktorý je vyšší ako 0,9 MPa,
2. rozpusteným plynom, nesmú byť pri teplote 50 oC vystavené tlaku, ktorý je vyšší ako 0,8 MPa,
3. skvapalneným plynom alebo zmesami skvapalnených plynov, nesmú byť pri teplote 20 oC vystavené tlakom, ktoré sú vyššie ako tlaky uvedené v tabuľke:

 

Celková objemová kapacita	Podiel skvapalneného plynu k celkovej zmesi v hmotnostných percentách
	20 %	50 %	80 %
50ml až 80 ml viac ako 80 ml až 160 ml viac ako 160ml až 220 ml	0,35 MPa 0,32 MPa 0,28 MPa	0,28 MPa 0,25 MPa 0,21 MPa	0,25 MPa 0,22 MPa 0,18 MPa

Tabuľka udáva prípustné hraničné hodnoty tlakov pri teplote 20 oC v závislosti od percentuálneho podielu plynu.

Pre percentuálne podiely plynu, ktoré nie sú uvedené v tabuľke sa hraničné hodnoty tlaku vypočítajú extrapoláciou.

• Nechránené sklenené obaly

Aerosólové rozprašovače používajúce nechránené sklenené obaly môžu byť plnené len skvapalneným alebo rozpusteným plynom.

• Obsah

Celková objemová kapacita nechránených sklenených obalov nesmie presahovať
150 ml.

• Skúšobný tlak pre obal

Skúšobný tlak pre obal musí byť rovný aspoň 1,2 MPa.

• Plnenie

Aerosólové rozprašovače, ktoré sú plnené

1. rozpusteným plynom, nesmú byť pri teplote 50 oC vystavené tlaku, ktorý je vyšší ako 0,8 MPa,
2. skvapalneným plynom, nesmú byť pri teplote 20 oC vystavené tlakom, ktoré sú väčšie ako tlaky uvedené v tabuľke:

 

Celková objemová kapacita	Podiel skvapalneného plynu k celkovej zmesi v hmotnostných percentách
	20 %	50 %	80 %
50 ml až 70 ml viac ako 70 ml až 150 ml	0,15 MPa 0,15 MPa	0,15 MPa 0,15 MPa	0,125 MPa 0,1 MPa

Tabuľka udáva prípustné hraničné hodnoty tlakov pri teplote 20 oC v závislosti od percentuálneho podielu skvapalneného plynu.

Pre percentuálne podiely plynu, ktoré nie sú uvedené v tabuľke sa hraničné hodnoty tlaku vypočítajú extrapoláciou.

Podmienky na plastové aerosólové rozprašovače

• Aerosólové rozprašovače s plastovými obalmi, pri rozbití ktorých môžu vzniknúť úlomky, sa považujú za aerosólové rozprašovače s obalmi z nechráneného skla.

5.2.      Aerosólové rozprašovače s plastovými obalmi, pri rozbití ktorých nemôžu vzniknúť žiadne úlomky, sa považujú za aerosólové rozprašovače s obalmi z chráneného skla.

6. Skúšky
   • Požiadavky na skúšky, ktoré musia byť zabezpečené osobou zodpovednou za uvedenie na trh
     • Skúška tlaku kvapaliny na prázdnych obaloch
       • Kovové, sklenené a plastové aerosólové rozprašovače musia byť schopné zniesť skúšku hydraulickým tlakom tak, ako je to stanovené v bodoch 3.1.1., 4.1.3. a 4.2.2.
       • Kovové obaly, ktoré vykazujú asymetrické alebo značné deformácie alebo iné podobné vady, je treba vyradiť. Malá symetrická deformácia dna alebo deformácia profilu vrchného krytu je povolená za predpokladu, že obal vyhovie skúške prasknutia.
     • Deštrukčná skúška prázdnych kovových obalov

Osoba zodpovedná za uvádzanie na trh musí zabezpečiť, že hodnota tlaku prasknutia obalu je najmenej o 20 % vyššia nad stanovenou hodnotou skúšobného tlaku.

• Skúška pádom obalov z chráneného skla

Výrobca musí zabezpečiť, že obaly splnia požiadavky skúšok ustanovené v bode 4.1.2.

• Konečná kontrola naplnených aerosólových rozprašovačov
  • Aerosólové rozprašovače sa podrobia jednej z nasledujúcich metód záverečných skúšok.

1. Skúška horúcim vodným kúpeľom

Každý naplnený aerosólový rozprašovač sa ponorí do horúceho vodného kúpeľa.

1. Teplota vodného kúpeľa a trvanie skúšky by mali byť také, aby vnútorný tlak dosiahol hodnotu tlaku obsahu pri jednotnej teplote 50 °C.
2. Každý aerosólový rozprašovač, ktorý vykazuje viditeľnú trvalú deformáciu alebo netesnosť, sa musí vyradiť.

1. Metódy záverečných skúšok zahrievaním

Môžu sa použiť iné metódy zahriatia obsahu aerosólových rozprašovačov, ak tieto zaručujú, že tlak a teplota v každom naplnenom aerosólovom rozprašovači dosiahne hodnoty požadované pri skúške horúcim vodným kúpeľom a deformácie a netesnosti sa odhalia s rovnakou presnosťou ako v prípade skúšky horúcim vodným kúpeľom.

1. Studené metódy záverečných skúšok

Môže sa použiť alternatívna studená metóda záverečných skúšok, ak je v súlade s ustanoveniami o alternatívnych metódach ku skúške horúcim vodným kúpeľom aerosólových rozprašovačov podľa osobitného predpisu[9]).

• Pri aerosólových rozprašovačoch, ktorých obsah prechádza fyzikálnou alebo chemickou premenou, ktorá mení ich vlastnosti tlaku po naplnení a pred prvým použitím, by sa mali použiť studené metódy záverečných skúšok podľa bodu 6.1.4.1 písm. c).
• V prípade skúšobných metód podľa bodu 6.1.4.1 písm. b) a c):

1. skúšobná metóda musí byť schválená akreditovanou osobou,⁵⁾
2. osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh musí podať žiadosť o schválenie akreditovanej osobe. K žiadosti sa priloží technický opis danej metódy,
3. osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh musí mať na účely dohľadu k dispozícii schválenie akreditovanou osobou, technický opis metódy a prípadne aj správy z kontroly ľahko dostupné na adrese uvedenej na označení v súlade s § 5 ods. 1 písm. a),
4. technický opis musí byť v štátnom jazyku alebo musí byť pripojený jeho úradný preklad v priloženom príbalovom letáku,
5. kontrolné skúšky aerosólových rozprašovačov, vykonáva akreditovaná osoba.⁵⁾
   • Príklady kontrolných skúšok
     • Skúšky prázdnych aerosólových obalov

Päť náhodne vybratých prázdnych aerosólových obalov z rovnorodej šarže 2 500 prázdnych obalov, ktoré sú vyrobené z rovnakého materiálu a podľa rovnakého kontinuálneho postupu pre šaržu alebo zo šarže zodpovedajúcej hodinovej produkcii, sa vystaví počas 25 sekúnd skúšobnému pretlaku.

Ak jeden z obalov nespĺňa skúšobné podmienky, odoberie sa náhodne z tej istej šarže desať ďalších obalov a podrobia sa tej istej skúške; ak nevyhovie ktorýkoľvek z tých obalov skúške, potom je celá šarža nevyhovujúca na použitie.

• Skúšky naplnených aerosólových rozprašovačov

Vykonajú sa kontrolné skúšky tesnosti pre vzduch a vodu ponorením výstižného počtu naplnených aerosólových rozprašovačov do vodného kúpeľa. Teplota kúpeľa a doba ponorenia musia byť také, aby obsahu aerosólového rozprašovača umožnili dosiahnúť jednotnú teplotu 50 oC behom požadovanej doby, aby bolo zaručené, že nedošlo k roztrhnutiu trhliny.

Každú šaržu aerosólových rozprašovačov, ktorá nevyhovie skúškam, je nutné považovať za nevyhovujúcu napoužitie.

• Skúšky horľavosti aerosólov
  • Skúška zápalnej vzdialenosti sprejových aerosólov
    • Úvod
      • Táto skúšobná norma opisuje metódu stanovenia zápalnej vzdialenosti aerosólového spreja s cieľom posúdiť súvisiace riziko horľavosti. Aerosól sa strieka v smere zápalného zdroja v intervaloch 15 cm a pozoruje sa, či nastane zapálenie a neprerušené horenie. Zapálenie a neprerušené horenie sa definuje ako stabilný plameň, ktorý trvá aspoň 5 s. Zápalný zdroj sa definuje ako plynový horák s modrým nesvietivým plameňom vysokým 4 cm – 5 cm.
      • Táto skúška sa používa pri aerosólových výrobkoch s dostrekom 15 cm alebo viac. Aerosólové výrobky s dostrekom kratším ako 15 cm, ako sú rozprašovače peny, gélov, pást alebo tie, ktoré sú vybavené dávkovačmi, sú z tejto skúšky vylúčené. Aerosólové výrobky, ktoré rozprašujú penu, gély alebo pasty, sa skúšajú skúškou horľavosti aerosólovej peny.
    • Zariadenie a materiál
      • Vyžaduje sa toto zariadenie:

Vodný kúpeľ udržiavaný na 20 °C                                presnosť na ± 1 °C

Kalibrovaná laboratórna váha                                         presnosť na ± 0,1 g

Časomiera (stopky)                                                         presnosť na ± 0,2 s

Delená stupnica, podstavec a svorka                              diely v cm

Plynový horák, podstavec a svorka

Teplomer                                                                         presnosť na ± 1 °C

Vlhkomer                                                                                    presnosť na ± 5 %

Tlakomer                                                                         presnosť na ± 0,1 bar

• Postup
  • Všeobecné požiadavky
    • Pred skúškou sa každý aerosólový rozprašovač pripraví a potom vyskúša vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky z čerpacej trubičky.
    • Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné potriasť, potraste bezodkladne pred skúškou.
    • Skúška sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej na 20 °C ± 5 °C a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 – 80 %.
    • Každý aerosólový rozprašovač sa skúša:

1. keď je plný, uskutočnením celého postupu s plynovým horákom vo vzdialenosti
   15 cm až 90 cm od spúšťacieho mechanizmu aerosólovej nádoby,
2. keď zostáva 10 % až 12 % úrovne náplne (% podľa hmotnosti), iba jednou skúškou vo vzdialenosti 15 cm od spúšťacieho mechanizmu, ak sa sprej z plnej nádoby vôbec nezapálil alebo vo vzdialenosti zapálenia spreja z plnej nádoby plus 15 cm.
   • Počas skúšky je nádoba v polohe podľa pokynov uvedených na označení. Zápalný zdroj sa umiestni podľa potreby.
   • Postup skúšky si vyžaduje skúšanie spreja v intervaloch 15 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu, a to v rozpätí 15 cm až 90 cm. Je výhodné začať vo vzdialenosti 60 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu. Vzdialenosť medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu sa zvýši o 15 cm v prípade zapálenia spreja vo vzdialenosti 60 cm. Vzdialenosť sa zníži o 15 cm v prípade, ak nenastane zapálenie vo vzdialenosti 60 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu. Cieľom je stanoviť maximálnu vzdialenosť medzi spúšťacím mechanizmom aerosólu a plameňom horáku, pri ktorej nastane trvalé horenie spreja alebo potvrdiť, že zapálenie nenastane ani vo vzdialenosti 15 cm medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu.

• Postup skúšky

1. Najmenej 3 plné aerosólové rozprašovače sa pripravia na teplotu 20 °C ± 1 °C ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom každej skúšky (ak je aerosól ponorený celý, tak 30 minútová príprava je dostatočná),
2. splňte všeobecné požiadavky: zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia,
3. odvážte aerosólový rozprašovač a zaznamenajte jeho hmotnosť,
4. stanovte vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania pri teplote 20 °C ± 1 °C (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače),
5. upevnite plynový horák na rovný horizontálny povrch alebo prichyťte horák svorkou k podstavcu,
6. zapáľte plynový horák. Plameň má byť nesvietivý a vysoký približne 4 cm až 5 cm,
7. umiestnite dýzu spúšťacieho mechanizmu do požadovanej vzdialenosti od plameňa. Aerosól sa skúša v polohe, v ktorej by sa mal používať, t. j. v stojatej alebo obrátenej polohe,
8. výškovo zarovnajte dýzu spúšťacieho mechanizmu a plameň horáku a uistite sa, že dýza smeruje presne na plameň (pozri obrázok 6.3.1.1). Sprej sa strieka cez hornú polovicu plameňa,

 

 

 

Obrázok 6.3.1.1.

 

 

 

1. splňte všeobecné požiadavky týkajúce sa pretrepania obsahu rozprašovača,
2. aktivujte piest aerosólového rozprašovača a striekajte jeho obsah počas 5 s, pokiaľ nenastane zapálenie. Ak nastane zapálenie, pokračujte v striekaní a udržujte plameň počas 5 s od zapálenia,
3. zaznamenajte výsledok zapálenia pre vzdialenosť medzi plynovým horákom a aerosólovým rozprašovačom do uvedenej tabuľky,
4. ak nenastane zapálenie počas kroku uvedenom v písmene j), skúšajte aerosól v iných polohách, t. j. v obrátenej polohe pri výrobkoch, ktoré sa majú používať v stojatej polohe a zistite, či nastane zapálenie,
5. opakujte kroky uvedené v písmenách g) až l) ešte dvakrát (spolu trikrát) s rovnakou nádobou a v rovnakej vzdialenosti medzi plynovým horákom a spúšťacím mechanizmom aerosólu,
6. opakujte postup skúšky s dvoma ďalšími aerosólovými nádobami rovnakého výrobku v rovnakej vzdialenosti medzi plynovým horákom a spúšťacím mechanizmom aerosólu,
7. opakujte kroky uvedené v písmenách g) až n) postupu skúšky vo vzdialenostiach od 15 do 90 cm medzi spúšťacím mechanizmom aerosólovej nádoby a plameňom horáku v závislosti od výsledku každej skúšky (pozri takisto 6.3.1.3.1.4 a 6.3.1.3.1.5),
8. ak nenastane zapálenie vo vzdialenosti 15 cm, postup pre pôvodne plné nádoby sa ukončí. Postup sa ukončí aj vtedy, ak zapálenie a neprerušené horenie nastane vo vzdialenosti 90 cm. Ak vo vzdialenosti 15 cm nenastane zapálenie, zaznamenajte, že zapálenie nenastalo. Maximálna vzdialenosť medzi plameňom horáku a spúšťacím mechanizmom aerosólu, pri ktorej nastalo zapálenie a neprerušené horenie, sa označuje ako „zápalná vzdialenosť“ pri všetkých ďalších okolnostiach,
9. jedna skúška sa vykoná s 3 nádobami menovite naplnenými na úroveň 10 až 12 % obsahu. Tieto nádoby sa skúšajú tak, aby vzdialenosť medzi spúšťacím mechanizmom aerosólu a plameňom horáku zodpovedala „vzdialenosti zapálenia pri plných nádobách + 15 cm“,
10. vyprázdnite aerosólovú nádobu na 10 až 12 % úrovne menovitej náplne (podľa hmotnosti) dávkami v trvaní najviac 30 s. Dodržte minimálnu prestávku 300 s medzi jednotlivými dávkami. Počas tejto prestávky rozstrekovače umiestnite do vodného kúpeľa,
11. opakujte kroky uvedené v písmenách g) až n) s aerosólovými nádobami menovite naplnenými na 10 až 12 %, pričom vynechajte kroky uvedené v písmenách l) a m). Táto skúška sa vykonáva s aerosólmi iba v jednej polohe, t. j. stojatej alebo obrátenej, ktorá zodpovedá polohe, pri ktorej nastalo prípadné zapálenie pri plných nádobách,
12. zaznamenajte všetky výsledky do uvedenej tabuľky 6.3.1.1.
    • Všetky pokusy sa vykonávajú pod digestorom v miestnosti, ktorú možno dobre vetrať. Vetranie digestora a miestnosti by malo trvať najmenej 3 minúty po každej skúške. Prijmite všetky potrebné bezpečnostné opatrenia, aby ste predišli vdýchnutiu produktov horenia.
    • Nádoby s úrovňou menovitej náplne 10 až 12 % sa skúšajú iba raz. Tabuľka výsledkov musí obsahovať iba jeden výsledok pre každú nádobu.
    • Ak je výsledok skúšky negatívny v polohe, v ktorej by sa rozprašovač mal používať, skúška sa zopakuje v takej polohe rozprašovača, v ktorej sa najpravdepodobnejšie dosiahne pozitívny výsledok.

• Metóda hodnotenia výsledkov
  • Všetky výsledky sa zaznamenajú. Nasledujúca tabuľka 6.3.1.1 predstavuje vzorovú „tabuľku výsledkov“, ktorá by sa mala používať na zaznamenávanie výsledkov.

 

Tabuľka 6.3.1.1

 

Dátum		Teplota … °C Relatívna vlhkosť … %
Názov výrobku
Čistý objem		Nádoba 1	Nádoba 2	Nádoba 3
Pôvodná úroveň náplne		%	%	%
Vzdialenosť rozprašovača	Skúška	1       2         3	1       2         3	1       2         3
15 cm	Zapálenie? ÁNO alebo NIE
30 cm	Zapálenie? ÁNO alebo NIE
45 cm	Zapálenie? ÁNO alebo NIE
60 cm	Zapálenie? ÁNO alebo NIE
75 cm	Zapálenie? ÁNO alebo NIE
90 cm	Zapálenie? ÁNO alebo NIE
Pozorovania – vrátane polohy nádoby

 

• Skúška zapálenia v uzavretom priestore
  • Úvod

Táto skúšobná norma opisuje metódu posúdenia horľavosti výrobkov vypúšťaných aerosólovými rozprašovačmi vyplývajúcej z ich tendencie zapáliť sa v uzavretom alebo obmedzenom priestore. Obsah aerosólového rozprašovača sa strieka do valcovej skúšobnej nádoby, v ktorej je umiestnená horiaca sviečka. Ak nastane pozorovateľné zapálenie, zaznamená sa uplynutý čas a vypustené množstvo.

• Zariadenie a materiál
  • Vyžaduje sa toto zariadenie:

Časomiera (stopky)                                 presnosť na ± 0,2 s

Vodný kúpeľ udržiavaný na 20 °C         presnosť na ± 1 °C

Kalibrovaná laboratórna váha                 presnosť na ± 0,1 g

Teplomer                                                 presnosť na ± 1 °C

Vlhkomer                                                presnosť na ± 5 %

Tlakomer                                                 presnosť na ± 0,1 bar

Valcová skúšobná nádoba                       podľa uvedených podrobností

• Príprava skúšobného zariadenia
  • Valcová skúšobná schránka s objemom približne 200 dm³, priemerom približne 600 mm a dĺžkou približne 720 mm, ktorá je na jednom konci otvorená, sa upraví takto:

1. zatvárací systém tvorený sklápacím krytom sa upevní na otvorený koniec nádoby alebo
2. ako zatvárací systém môže slúžiť plastová fólia s hrúbkou 0,01 až 0,02 mm. Ak sa skúška vykonáva s plastovou fóliou, je potrebné postupovať takto: Napnite fóliu na otvorený koniec valca a prichyťte ju elastickou páskou. Pevnosť pásky má byť taká, že keď sa navlečie na valec položený na bočnej strane, tak sa roztiahne iba o 25 mm, ak k nej v najnižšom bode pripevníte závažie s hmotnosťou 0,45 kg. Vyrežte do fólie štrbinu s dĺžkou 25 mm začínajúcu 50 mm od okraja valca; fólia musí byť napnutá,
3. na opačnom konci valca vyvŕtajte otvor s priemerom 50 mm vzdialený 100 mm od okraja tak, aby bol umiestnený v hornej časti, keď je nádoba položená a pripravená na skúšku (obrázok 6.3.2.1);

 

Obrázok 6.3.2.1

 

6. na kovový podstavec s rozmermi 200 × 200 mm umiestnite parafínovú voskovú sviečku s priemerom 20 mm až 40 mm a výškou 100 mm. Sviečka sa vymení, keď jej výška klesne pod 80 mm. Plameň sviečky sa chráni pred zásahom spreja krytom so šírkou 150 mm a výškou 200 mm. Vo výške 150 mm od základne krytu je rovina naklonená v uhle 45 ° (obrázok 6.3.2.2),

 

Obrázok 6.3.2.2

 

 

6. sviečka na kovovom podstavci sa umiestni do stredu medzi dva konce valca (obrázok 6.3.2.3),

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok 6.3.2.3

 

1. valec sa položí na podlahu alebo podstavec na mieste, kde je teplota medzi 15°C a 25 °C. Skúšaný výrobok sa strieka do vnútra valca s objemom približne 200 dm3, v ktorom je zápalný zdroj.

 

• Zvyčajne výrobok opúšťa aerosólovú nádobu v uhle 90° k vertikálnej osi nádoby. Uvedené rozmiestnenie a postup sa vzťahuje na tento druh aerosólového výrobku. V prípade aerosólov fungujúcich iným spôsobom (napríklad aerosólové rozprašovače s vertikálnym striekaním) bude potrebné zaznamenať zmeny v zariadení a postupoch v súlade so správnou laboratórnou praxou, napríklad podľa normy.[10]⁾

• Postup
  • Všeobecné požiadavky
    • Pred skúškou sa každý aerosólový rozprašovač pripraví a potom vyskúša vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky z čerpacej trubičky.
    • Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné pretrepať, pretrepte bezprostredne pred skúškou.
    • Skúška sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej na 20 °C ± 5 °C a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.
  • Postup skúšky

1. Najmenej 3 plné aerosólové rozprašovače sa pripravia na teplotu 20 °C ± 1 °C ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom každej skúšky (ak je aerosól ponorený celý, tak 30-minútová príprava je dostatočná),
2. odmerajte a vypočítajte skutočný objem valca v dm3,
3. splňte všeobecné požiadavky. Zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia,
4. stanovte vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania pri teplote 20 °C ± 1 °C (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače),
5. odvážte jeden z aerosólových rozprašovačov a zaznamenajte jeho hmotnosť,
6. zapáľte sviečku a použite zatvárací systém (kryt alebo plastová fólia),
7. umiestnite dýzu spúšťacieho mechanizmu aerosólového rozprašovača do vzdialenosti 35 mm od stredu otvoru vo valci alebo ešte bližšie pri širokom rozprašovaní. Zapnite časomieru (stopky) a podľa návodu na použitie výrobku nasmerujte sprej do stredu protiľahlého konca (kryt alebo plastová fólia). Aerosól sa skúša v polohe, v ktorej by sa mal používať, t. j. v stojatej alebo obrátenej polohe,
8. striekajte, až kým nenastane zapálenie. Zastavte stopky a zaznamenajte uplynutý čas. Opätovne odvážte aerosólový rozprašovač a zaznamenajte jeho hmotnosť,
9. vyvetrajte a vyčistite valec, a pritom odstráňte všetky pozostatky, ktoré by mohli ovplyvniť nasledujúce skúšky. Podľa potreby nechajte valec vychladnúť,
10. opakujte postup skúšky v krokoch uvedených v písmenách d) až i) s dvoma ďalšími aerosólovými rozprašovačmi rovnakého výrobku (spolu 3, upozornenie: každý rozprašovač sa skúša iba jedenkrát).
    • Metóda hodnotenia výsledkov

6.3.2.4.1. Vypracuje sa skúšobná správa, ktorá obsahuje nasledujúce informácie:

1. skúšaný výrobok a jeho referencie,
2. vnútorný tlak a počiatočná rýchlosť vypúšťania aerosólového rozprašovača,
3. teplota a relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti,
4. pri každej skúške čas vypúšťania (s) potrebný na zapálenie (ak sa výrobok nezapáli, uveďte túto skutočnosť),
5. hmotnosť výrobku vystriekanú počas každej skúšky (g),
6. skutočný objem valca (dm³).

6.3.2.4.2. Časový ekvivalent (t_eq) potrebný na zapálenie v jednom metri kubickom sa vypočíta takto:

 

1 000 × čas vypúšťania (s)

t_eq = –––––––––––––––––––––––––

skutočný objem valca (dm³))

 

6.3.2.4.3. Zápalná hustota (D_def) potrebná na zapálenie počas skúšky sa môže vypočítať aj takto:

1 000 × množstvo vypusteného výrobku (g)

D_def = –––––––––––––––––––––––––––––––––––

skutočný objem valca (dm³))

 

• Skúška horľavosti aerosólovej peny
  • Úvod
    • Táto skúšobná norma opisuje metódu stanovenia horľavosti aerosólového spreja vypúšťaného vo forme peny, gélu alebo pasty. Aerosól, ktorý vypúšťa penu, gél alebo pastu, sa nastrieka (približne 5 g) na hodinové sklíčko a zápalný zdroj (sviečka, voskový knôt, zápalka alebo zapaľovač) sa priloží ku dnu hodinového sklíčka, pričom sa pozoruje, či nastane zapálenie a neprerušené horenie peny, gélu alebo pasty. Zapálenie sa definuje ako stabilný plameň trvajúci najmenej 2 s minimálnou výškou 4 cm.
  • Zariadenie a materiál
    • Vyžaduje sa nasledujúce zariadenie:

Delená stupnica, podstavec a svorka                              diely v cm

Ohňovzdorné hodinové sklíčko s priemerom

približne 150 mm

Časomiera (stopky)                                                    presnosť na ± 0,2 s

Sviečka, voskový knôt, zápalka alebo zapaľovač

Kalibrovaná laboratórna váha                                    presnosť na ± 0,1 g

Vodný kúpeľ udržiavaný na 20 °C                            presnosť na ± 1 °C

Teplomer                                                                    presnosť na ± 1 °C

Vlhkomer                                                                               presnosť na ± 5 %

Tlakomer                                                                    presnosť na to ± 0,1 bar

• Hodinové sklíčko sa umiestni na ohňovzdorný povrch v priestore bez prievanu, ktorý sa môže po každej skúške vetrať. Delená stupnica sa umiestni presne za hodinové sklíčko a upevní sa vertikálne pomocou podstavca a svorky.
• Stupnica je v takej polohe, že jej začiatok je zarovnaný s dnom hodinového sklíčka v horizontálnej rovine.

• Postup
  • Všeobecné požiadavky
    • Pred skúškou sa každý aerosólový rozprašovač pripraví a potom vyskúša vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky z čerpacej trubičky.
    • Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné pretrepať, pretrepte bezprostredne pred skúškou.
    • Skúška sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej na 20 °C ± 5 °C a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.
  • Postup skúšky

1. Najmenej štyri plné aerosólové rozprašovače z každého výrobku sa pripravia na teplotu 20 °C ± 1 °C ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom každej skúšky (ak je aerosól ponorený celý, tak 30-minútová príprava je dostatočná),
2. splňte všeobecné požiadavky. Zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia,
3. stanovte vnútorný tlak pri teplote 20 °C ± 1 °C (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače),
4. odmerajte rýchlosť vypúšťania alebo prietoku skúšaného aerosólového výrobku, aby bolo možné presnejšie určiť použité množstvo skúšaného výrobku,
5. odvážte jeden z aerosólových rozprašovačov a zaznamenajte jeho hmotnosť,
6. na základe odmeranej rýchlosti vypúšťania alebo prietoku a podľa pokynov výrobcu vypustite približne 5 g výrobku do stredu čistého hodinového sklíčka s cieľom vytvoriť kôpku nie vyššiu ako 25 mm,
7. do 5 s po dokončení vypúšťania priložte zápalný zdroj k okraju vzorky a zároveň zapnite časomieru (stopky). Pokiaľ je to potrebné, odstráňte zápalný zdroj od okraja vzorky po približne dvoch sekundách, aby ste zreteľne videli, či nastalo zapálenie. Ak nepozorujete žiadne zapálenie vzorky, priložte zápalný zdroj opäť k okraju vzorky,
8. ak nastane zapálenie, zaznamenajte nasledujúce údaje:
9. maximálna výška plameňa v cm nad dnom hodinového sklíčka,
10. trvanie plameňa v s,
11. vysušte a opätovne odvážte aerosólový rozprašovač a vypočítajte hmotnosť vypusteného výrobku,
12. vyvetrajte skúšobný priestor okamžite po každej skúške,
13. ak nenastane zapálenie a vypustený výrobok zostane vo forme peny alebo pasty počas doby použitia, zopakujte kroky uvedené v písmenách e) až i). Výrobok nechajte odstáť 30 sekúnd, 1 minútu, 2 minúty alebo 4 minúty pred priložením zápalného zdroja,
14. opakujte postup skúšky v krokoch uvedených v písmenách e) až j) ešte dvakrát (spolu trikrát) s rovnakou nádobou,
15. opakujte postup skúšky v krokoch uvedených v písmenách e) až k) s dvoma ďalšími aerosólovými rozprašovačmi rovnakého výrobku (spolu 3 nádoby),
    • Metóda hodnotenia výsledkov
      • Vypracuje sa správa o skúške, ktorá obsahuje tieto informácie:

1. či sa výrobok zapálil,
2. maximálna výška plameňa v cm,
3. trvanie plameňa v s,
4. hmotnosť skúšaného výrobku.

 

 

Príloha č. 2

k nariadeniu vlády č. …./2009

 

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Smernica Rady č. 75/324/EHS zo dňa 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Mimoriadne vydanie Ú. v., kap. 13/zv. 2).
2. Smernica Komisie č. 94/1/ES zo 6. januára 1994 zohľadňujúca niektoré technické stránky smernice č. 75/324/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v., kap. 13/zv. 13).
3. Smernica Komisie 2008/47/ES z 8. apríla 2008, ktorou sa na účely prispôsobenia technickému pokroku mení a dopĺňa smernica Rady 75/324/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. EÚ L 96,
   4. 2008).

 

 

[1]) § 4 zákona č. 294/1999 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.

[2]) Zákon č. …../2008 Z. z. o obaloch.

[3]) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

[4]) § 37c až 37e zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

[5]) § 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

[6]) Príloha č. 2 výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002 na vykonanie na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.

[7] Príloha č. 6 a príloha č. 10 výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení neskorších predpisov.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …./2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 67/548/EHS a nariadenie (ES) č. 1907/2006.

[8]) Príloha č. 4 výnosu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení neskorších predpisov.

Príloha č. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …./2008.

 

[9]) Bod 6.2.4.3.2.2 prílohy A vyhlášky ministra zahraničných vecí Československej socialistickej republiky         č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).k zákonu      č. 168/1996 Z. z. zo 17. mája 1996 o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

[10]) STN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.